Nová vysokoškolská učebnica - Základy technickej mikrobiológie a biotechnológie

Nová vysokoškolská učebnica - Základy technickej mikrobiológie a biotechnológie

Z Technickej univerzity vo Zvolene z Fakulty ekológie a environmentalistiky autorov:

Eva Michalková, Zuzana Perháčová a Jozef Grego

 

Predmetné dielo je prínosom do súčasnej technickej literatúry zaoberajúcej sa problematikou mikrobiológie, biotechnológie a remediačnými postupmi – svojim mimoriadne širokým rozsahom komplexnosti. Táto výnimočnosť je daná odbornosťou a hlavne praktickými skúsenosťami autorov. Vysokoškolská učebnica je zostavená z 9 hlavných kapitol. Prvých 5 kapitol je zameraných na problematiku technickej mikrobiológie ako základu pre pochopenie biotechnologických procesov a súvislostí s vlastnosťami mikroorganizmov. V ďalšej kapitole je študovaný biotechnologický proces - fermentačná /mikrobiologická/ fáza a fáza izolácie a purifikácie mikrobiálnych metabolitov z vyfermentovaného média.

Toto multidisciplinárne dielo je vhodne zostavené z náročných kapitol základov mikrobiológie, biochémie a fermentačnej technológie. Veľmi cenné sú kapitoly technologického obsahu, pretože obsahujú najnovšie dostupné technológie. Získa sa tým prehľad o stále rastúcom vplyve environmentálne prijateľných trendoch v poľnohospodárstve, farmaceutickom a chemickom priemysle , doprave a biometalurgii.

Prevzaté časti sú korektne citované, v biotechnologických pasážach je veľkým prínosom vplyv prác svetových velikánov napr. Demain a spol. Obrovský je potenciál mikroorganizmov pri zhodnocovaní organických vedľajších produktov /odpadov/ z rozličných priemyselných aktivít a pri ozdravovaní všetkých zložiek životného prostredia kontaminovaných znečisťujúcimi látkami – bioremediácie. Z menej frekventovaných biotechnológií je predstavená nastupujúca biohydrometalurgia a postupy v ktorých sa využívajú ako produkčné kmene mikroskopické riasy. Správne je zdôraznená úloha mikroorganizmov v rôznych oblastiach biochemického a mikrobiologického a molekulárno-biologického výskumu. Mikroorganizmy včítane extrémofylných , majú kľúčové postavenie pri génovom inžinierstve, konštrukcii génovo modifikovaných organizmov , ako zdroje génov a ako hostiteľské organizmy. Dobre je docenená úloha novej rekvalifikácie troch domén a v nej podiel domény Archae s dôrazom na extrémofyly. Tiež cenná je schéma popisujúca životný cyklus bakteriofága, kapitola o patogénnych mikroorganizmoch a o rezistencii na anibiotiká.

Ladislav Welward